V bani sa získavali najmä železné a medené rudy. Medzi hlavné minerály patrili siderit a barit, v menšej miere pyrit, chalkopyrit a tetraedrit. Zaujímavosťou je aj výskyt chalcedónu, ktorý je odrodou kremeňa. Táto minerálna pestrosť robí z Veľkej Doštianky miesto, ktoré je dôležité nielen z hľadiska baníckej histórie, ale aj pre záujemcov o geológiu a mineralógiu.

Malužinská dolina bola v minulosti významným bansko-hutníckym územím. Ruda sa odtiaľto zvážala do železiarskej huty, okolo ktorej neskôr vznikla dnešná obec Malužiná. Huta bola časom prestavaná na medenú, pretože sa v doline začali vo väčšej miere ťažiť medené rudy. Baníci pracovali v niekoľkých baniach rozložených po svahoch okolitých vrchov, ako sú Gílan, Doštianka, Pukanec, Široká, Zadná hoľa či Homôlka. Vysoko v horách vznikli aj banícke osady, ktoré slúžili ako zázemie pre ľudí pracujúcich v podzemí.

Dnes Veľká Doštianka pripomína dobu, keď bola Malužinská dolina živým baníckym regiónom. Zachované mapy, historické názvy a samotné podzemné diela odhaľujú príbeh miesta, ktoré bolo kedysi súčasťou rozsiahlej ťažby rúd v Nízkych Tatrách. Pre návštevníka je to tiché, no veľmi pôsobivé miesto, ktoré nesie odkaz starej baníckej práce a histórie ukrytej priamo v horách.